Legenda

Teplotné úrovne:

Nad 30 °C: Ľudia sa začínajú cítiť nepohodlne, telo musí intenzívnejšie pracovať na ochladzovaní. Zvýšené potenie vedie k riziku dehydratácie, únavy a tepelných kŕčov.
Nad 35 °C: Telo začína bojovať s prehrievaním. Ak nie je dostatočný prívod tekutín, môže dôjsť k prehriatiu, čo spôsobí únavu, závraty a tepelný stres.
Nad 40 °C: Teplota nad touto hranicou môže byť pre telo nebezpečná. Môže dôjsť k úpalu, čo môže viesť k poškodeniu orgánov, zlyhaniu termoregulácie, bezvedomiu alebo dokonca k smrti, ak sa nezabezpečí okamžitá lekárska pomoc.

Medzi 18 °C a 24 °C: Toto je optimálne teplotné rozmedzie pre väčšinu ľudí. Telo je schopné efektívne regulovať teplotu a pohodlne fungovať bez nadmernej námahy. Tento rozsah poskytuje ideálnu klímu na fyzické aktivity a odpočinok, bez výrazného rizika prehriatia alebo podchladenia.
Pre spánok: Optimálna teplota pre kvalitný spánok je zvyčajne medzi 15 °C a 20 °C, pretože telo sa počas spánku mierne ochladzuje.

Pod 18 °C: Ľudia začínajú pociťovať chlad, najmä ak sú vystavení dlhší čas. Telo začína regulovať teplotu zúžením ciev a trasením, čo zvyšuje produkciu tepla.
Pod 10 °C: Ak nie je človek dostatočne oblečený, môžu sa objaviť príznaky podchladenia, ako je triaška, znížená pohyblivosť a zhoršené duševné funkcie. Pre dlhodobé vystavenie chladu bez ochrany je riziko vzniku omrzlín a hypotermie.
Pod 0 °C: Telo musí bojovať so silným chladom. Pri dlhodobejšom vystavení tejto teplote dochádza k podchladeniu (hypotermii), čo môže viesť k zlyhaniu orgánov, kómatu alebo smrti, ak nie sú prijaté opatrenia na zahriatie tela.

Vplyv teploty na fyziológiu:

Vysoká teplota (horúco): Telo musí pracovať na ochladzovaní, najmä potením. Potenie je mechanizmus, ktorým sa telo snaží odvádzať teplo odparovaním potu z povrchu pokožky. Ak je prostredie príliš horúce a vlhké, potenie sa stáva menej účinným, čo môže viesť k prehriatiu. Prehriatie môže spôsobiť tepelné stresy, ako je tepelná únava, úpal a dehydratácia.
Nízka teplota (chlad): Telo musí generovať viac tepla na udržanie optimálnej telesnej teploty (okolo 37 °C). Dochádza k zúženiu krvných ciev (vazokonstrikcii), čo pomáha uchovávať teplo v jadre tela. V extrémnom chlade sa môže vyvinúť podchladenie (hypotermia), ktoré môže vážne ovplyvniť činnosť orgánov, svalovú koordináciu a kognitívne funkcie.

Vysoká teplota: Zvýšenie teploty vzduchu zvyšuje metabolickú aktivitu organizmu, pretože telo musí vynakladať viac energie na reguláciu teploty a ochladzovanie. Zároveň môže dôjsť k strate elektrolytov prostredníctvom potu, čo môže ovplyvniť svalovú funkciu a energetickú rovnováhu.
Nízka teplota: V chlade sa metabolizmus spomaľuje, aby sa znížila strata energie a tepla. Telo začne generovať teplo trasením (svalová aktivita zvyšuje produkciu tepla) a zvýši spotrebu kalórií na udržanie telesnej teploty. Ak je človek dlhodobo vystavený chladu, môže dôjsť k úbytku telesnej hmotnosti a vyčerpaniu energetických zásob.

Vysoká teplota: V teple sa krvné cievy rozširujú (vazodilatácia), čo zvyšuje prietok krvi do kože, aby sa odvádzalo viac tepla z tela. To môže spôsobiť pokles krvného tlaku. Zvýšený tep je bežný, pretože srdce musí pumpovať viac krvi, aby podporilo ochladzovanie tela. Dlhodobé vystavenie horúčave môže zaťažiť srdce a viesť k dehydratácii, zníženiu krvného objemu a problémom s krvným tlakom.
Nízka teplota: V chladnom prostredí dochádza k vazokonstrikcii, aby sa znížili tepelné straty a udržalo teplo v jadre tela. To môže spôsobiť zvýšenie krvného tlaku, pretože zúžené cievy zvyšujú odpor voči prúdeniu krvi. Dlhodobé vystavenie chladu môže zvýšiť riziko srdcových problémov, najmä u ľudí so srdcovými chorobami.

Vysoká teplota: Pri zvýšenej teplote sa telo potí, aby sa ochladilo. Nadmerné potenie môže viesť k strate vody a elektrolytov (najmä sodíka a draslíka), čo môže viesť k dehydratácii. Dehydratácia znižuje schopnosť tela regulovať teplotu, zhoršuje kognitívne a fyzické funkcie, a môže viesť k svalovým kŕčom či závratom.
Nízka teplota: V chlade je potenie znížené, ale aj tak môže dôjsť k dehydratácii, pretože telo stráca vlhkosť dýchaním, najmä v suchom a studenom vzduchu.

Vysoká teplota: Teplo môže znížiť svalovú výdrž a výkon, pretože telo spotrebúva viac energie na ochladzovanie. Prehriatie môže viesť k svalovej únave a kŕčom. Strata elektrolytov (napr. sodíka) z potu môže tiež ovplyvniť nervové a svalové funkcie.
Nízka teplota: V chlade sa svaly rýchlejšie unavujú, pretože telo musí vynaložiť viac energie na udržanie teploty. Znížená teplota spomaľuje krvný obeh, čo môže spôsobiť stuhnutie svalov a zníženie flexibility. Dlhodobé vystavenie extrémnemu chladu môže viesť k riziku omrzlín a svalových poranení.

Vysoká teplota: Extrémne horúčavy môžu oslabiť imunitný systém, pretože telo je vyčerpané a dehydrované. To môže zvýšiť náchylnosť na infekcie a zhoršiť hojenie rán.
Nízka teplota: Chlad môže tiež dočasne oslabiť imunitný systém. Nízka teplota vzduchu znižuje prietok krvi do končatín a povrchových vrstiev kože, čo môže znížiť schopnosť tela brániť sa infekciám, ako sú prechladnutia alebo chrípka.